10. augusta 2015

Opakované vyvrcholenie ! (Nórsko)

Piatok, dvanásteho júna. V kalendári máme fixkou nakreslený kopec. Po dlhom očakávaní sa kruh spojil a my sa znova stretávame s naším Kaťátkom - s tou, s ktorou sme toho tak veľa prežili. Už som takmer prestával veriť, že táto osoba existuje. Ako Yeti, Nessie z Lochnesu, alebo Jánošíkov poklad. Videli sme sa prvý krát v letiskovej hale pred viac ako rokom, precestovali spolu kus Thajska, bicyklovali sa v protismere v Malajzii, klimbali nohami spolu v srílanských vlakoch, prešli sa kus kolo Annapurny, aby sme sa opäť na letisku rozlúčili. Pred rokom. Od vtedy sme sa iba čítali. Doteraz.


Katka prišla aj s Peťom „Svrčerom“ a okamžite úplne rozprášila  akékoľvek pochybnosti o kompatibilite. Proste, je to človek do nepohody, osoba z ktorej na každú svetovú stranu sršia v mocných bleskoch gigawaty pozitívnej energie. Myslím, že to je v tme aj vidieť, no neviem to isto. Pred príchodom sme dopodrobna vypracovali plán čo budeme nasledujúce dni robiť - presný plán znel nemať vôbec žiaden plán. Spravil som im v predstihu digitálnu masáž hemisfér a naladil prvotné vlny na Preikestolen. To mi prišlo ako dobrý úvod do nórskeho dobrodružstva. Veď zo Stavangeru - Dubaja severu - je to na "povinný" skok. Kazateľov stolec nemôže žiaden poriadny Viking pri návšteve Rogalandu vynechať. Nemôže.



Mesto opúšťame v sobotu na obed. Na móle postávajú nórske cyklistky staršieho dáta, zopár adolescentov si opodiaľ so slúchadlami v ušiach ťuká do telefónu. Rutina. Pre nás až tak nie, suchozemského Slováka vie vyhodiť z konceptu už nórsky trajekt. Deje sa tu všetko na čas a aj keď občas nie, stále máte pocit, že to tak má byť. Pohoda. Pozerám z hornej paluby do vody, brúsim pohľadom po hladine a keď zavadím o trčiace ostrovy tak formujem v hlave plány na minimálne desať ďalších výletov. Z lode sa vysypeme v Tau a nerozvážne nechávame vymlieť všetky autá. Za zákrutou si totiž pamätám dobré miesto na stopovanie, ale pokiaľ sa tam dostaneme tak nám zamáva aj posledné šuňajúce sa trajektové auto. Delíme sa na dvojice, vystierame palce. Nálada parádna. Po štvrť hodine zaflekuje pánko v rokoch, nórsky podnikateľ, pilot a paraglajder, ktorý nás svorne zjednotí, nakladá všetkých do džípu a vyváža až na parkovisko pri Preikeshytta. Opäť viac prestávam veriť rozprávke o nórskej odmeranosti a tvrdenia o ich chladnej povahe dostavajú tiež vážne trhliny. Bol to skutočne zaujímavý teleport! 



Neponáhľame sa. Cesta od chaty je pre priemerného Vikinga písaná na dve hodiny. Keďže našu skupinu tvoria iba vikingovia nadpriemerní, dávame si hneď za prvou zákrutou neskorý obed a mastíme to dvoma Svrčerovými slivovicami. Nálada stabilne parádna, pozorujeme vodopády ľudí valiacich sa z vrcholu naspäť. Väčšinou sú to turisti zo zaoceánskych lodi, čo si zaplatili instantný zážitok. Nie samozrejme všetci, občas sa v dave mihne "ale jóó, dobrý vole" a tak sa dávame postupne do reči s dvojicou češiek a veľkou bandou už nie úplne najtriezvejších Oravcov. Neženieme sa. Na rozdiel od väčšiny máme na chrbte stan a v batohoch spacáky. V júny sú takmer biele noci, dávame to preto po šedej žule na pohodu a z nohy na nohu.

Pri jazere Tjødnane robíme dlhšiu pauzu, chceme to nechať na večer ešte viac vymlieť. Vrchol nieje na koniec aj tak komorná záležitosť, zástupy ako v Tescu na piatočnú pokladňu. Ľudia sa za sebou plazia po bruchu k skalnej hrane, malá čivava, ktorú zjavne niekto vyniesol hore na rukách teraz trasie končatinami a toto nové prostredie očividne plnokrvne nechápe. Veľa ľudí sa nakrátko dotkne skaly, pozrie šesťsto metrov dole na hladinu, otočí sa na polobotke a šliape dole. Škoda. Už minule som zistil, že iba zopár desiatok metrov napravo sú miesta, ktoré celú scenériu hrubo podčiarknu a dajú expozícii správny rozmer. Smerujeme tam. Ležérne vyberáme miesto na spanie, rozbíjame stanový tábor a ako praví ľudia z východu oslavujeme vrchol slivovicou. Pre toho, kto chce toto miesto naozaj vychutnať je nočná jazda povinnosť. Je to v cene, netreba váhať ! (pozn. redakcie - výstup je samozrejme zadarmo, to len autor chce byť nasilu vtipný)




Polnoc. Sedíme pri ohni, nad hlavou sa rozlievajú mraky, občas blikne na nebi horiaca hviezda. Niekde dolu v Lysefjorde svieti Bakken, oproti sa krútia na tri smeny lopatky dvoch vodných elektrární. My sedíme nad tým všetkým a mudrujeme o živote. Sme tu sami, iba kúsok pod nami dvojica otužilcov v kraťasoch práve dolietala s dronom a teraz si líhajú na celtu. Bez stanu. Asi novší model vikinga ... 



Druhý deň sa to už od skorého rána na skale mrví a tak iba prejdeme okolo. Chceme si to pozrieť zospodu. Kúsok za Tjødnane sa trháme od skupiny, berieme prvú pravú a mizneme v lese. Zrazu niekto prehodil list. Ocitáme sa v úplne inom svete. Posledný hlas z hlavného chodníka stíchol, okolo vyrástli zo zeme machom obrastené balvany, do ticha hučia vodopády chladnej vody. Samotný Preikestolen je iba obal prekrásnej knihy o nórskej prírode a okolie je nemenej zaujímavé. A bez ľudí ! Celou cestou do Bratteli sme stretli desiatich turistov, väčšinou na ťažko ako my. Je nedeľa, posledný trajekt Lysebotn-Lauvik ide tesne po piatej a my máme čo robiť, aby sme ho nakoniec chytili. Cesta na mólo nieje značená, viac menej po čuchu ju tušíme na konci nefunkčnej lanovky. Všetko sa deje rýchlo. Makáme dolu padákom jak chlpatá strecha, na trávnatej lúke rozháňame vyšportované ovce, dolu ťukáme do čarovného sluchátka číslo z tabule a voláme "haló, haló trajekt? Prídete pre nás? Fakt? Tóž "túsen ták" !

Opäť sa vezieme. Lysefjord, svetlý fjord je div sveta vymodelovaný starou osvedčenou dobou ľadovou. Tí z nás, čo si chcú narýchlo pripomenúť silu prírody sa za jazdy pokúšajú proti vetru otvoriť dvere trajektu. Pohľad hore na tisícmetrové skalné steny zdvíha na špičky nielen basejumperov z celého sveta
už desaťročia. Je to krása. Vrcholová romantika.

Koniec, zvoniec. V Lauviku sme už chytrejší, stopujeme bezostišne a kruto. Zastavuje úplne posledné auto - pracovníčka z kempu v Lysebotn idúca domov. Do Stavangeru! Zamestnanec roku, čo býva
naviac v našej časti mesta. Počas jazdy sa dozvedáme mnoho zaujímavého o živote pod Kjeragom, pikantérie a celkovo je pani milá. Keď nám zabrzdí na Shell-ke desať metrov od domu, mám chuť ju pozvať na kávu. Potom si predstavujem, ako si všetci po dvoch dňoch v prírode naraz vyzujeme vibramy a darujem jej život. 


Kam ďalej ?

Áno, niekedy totiž stačí, že zážitky sú intenzívne. 
Niekedy však môžu byť aj pozitívne. 
Obzvlášť v čase, keď to najmenej čakáte...

---
Život je totiž skvelou príležitosťou na splnenie svojich snov.
---

1. augusta 2015

Ako sa z ateistov veriaci stali .. (How atheists became the faithful ones..)

Stáva sa aj Vám, že si niečo vysnívate a ono to nakoniec dopadne úplne inak? Mne často. Keď si Slavka vysnívala "nórsku svadbu" pod holým nebom (pardon, pod skleníkovým nebom) a požiadala nás s Andrejom o fotenie, zalial ma studený pot. Veď predstaviť si v Nórsku deň bez dažďa je len pre jedincov žijúcich svoj paralelný "matrix". Tak som sa ja, ateistka, večne hľadajúca svoju vlastnú vieru, začala úpenlivo modliť. K slnku, k dažďu a vetru, nech si to len pekne rozmyslia a štvrtého júla zahrajú letné divadlo aké Nóri ešte nevideli. Nie, ezoterické tance okolo ohňa sa nekonali, no s pribúdajúci dňami k tomu chýbalo už len málo. Predstava, že máme nafotiť slnkom zaliate svadobné fotky počas upršaného nórskeho dňa ma každé ráno trhala zo snov. Úplne som videla ako sa svadobní hostia hneď po prílete zo Slovenska (kde počasie mimochodom práve vyzliekalo dievčatá z bikín) zabalia do diek, posteľného prádla, skrátka, omotajú sa všetkým čo nájdu na izbách a s mohutným štrajkom oznámia, že hotel neopustia.


Does it also happens to you that you dream about something and it comes out totally different? It does to me often. When Slavka dreamed up her “Norwegian wedding” under the open sky (excuse me, under greenhouse sky) and asked me and Andrej for a photo shooting I became little worried. Well, to imagine a day without the rain in Norway is only for those who live their parallel "matrix". So, I started to pray desperately even I am atheist who always search for my own belief. I prayed to the sun, rain and wind to kindly reconsider and on the Fourth of July play a nice theatre such Norwegians haven't seen yet. No, there were none esoteric dances around the fire. It almost happened with the upcoming days, tough. To imagine that we should take sunny photos, during the Norwegian rainy day was waking me up from my dreams every morning. I have totally imagined how the wedding guests coming from Slovakia (where the weather was just getting girls undressed from bikinis) would tuck into the blankets and bed sheets.  Also they would cover themselves with everything they find around their hotel rooms and loudly strike to leave them.

Dni do svadby plynú, rána nás vítajú chladivými deviatimi stupňami. Dážď ma väčšinou zdravil cestou do práce a pre zmenu aj z práce. S dáždnikom nad hlavou a šálom okolo krku som často myslela ako ma Slávka prosila o radu. Vyberala práve svadobné šaty a keď padla otázka na dĺžku rukávu, sebaisto som ju presviedčala o tej krátkej, letnej verzii. Bože, ako často som na "to" tie rána myslela! Predstavovala som si ako ma v jej veľký deň prepichne pohľadom hneď po tom, čo sa jej od zimy naježia všetky chlpy ako dikobrazovi.


Days before the wedding are passing and chilly mornings welcome us with 9 degrees. The rain greeted me on my way to work and for a change even on the way back. With the shawl around my neck and umbrella over my head I often remembered how Slavka asked me for advice. She was choosing her wedding dress when she asked me about the length of the sleeve and I with confidence persuaded her for the short summer version. Oh my gosh, how often I thought about "it" all those mornings! I was imagining how she'd pierce me with her look right after all her hair would fuzz up from the cold juts like porcupine needles.

Vo štvrtok na nás však vykuklo slnko. Predpovede počasia začali hlásiť dvadsaťpäť stupňov a ja som začala veriť, že v meteorologickom ústave zlegalizovali ľahké drogy. Pravdou je, že tomu naozaj snáď nikto okrem Slavky neveril. Iba ona v kútiku duše zatínala zuby a modlila sa každý deň za zdarné konce. Matej s Espenom odviedli kus práce, skleník dostal jasné kontúry, podlaha bola objednaná a prípravy v plnom prúde. 
V deň svadby sme sa prebudili do slnkom zaliateho dňa a ja som na verande v krátkom pyžame popíjala kávu. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Bolo krásne nórske letné ráno.


However, on Thursday the sun peeked out on us. They started to forecast 25 degrees and I began to believe that light drugs have been legalized in meteorological institute. The truth is that nobody apart from Slavka believed so, indeed. Only she was clenching teeth in a spot of her mind and she prayed every day for a good ends. Matej and Espen did a lot of work and Greenhouse was getting a clear contour, the floor was ordered and preparations were in full flow. On wedding day we woke up into a sun-drenched morning. I could not believe my eyes, while drinking coffee on veranda and wearing short pajamas. It was beautiful Norwegian summer morning.

Možno je Slavka čarodejnica, možno zabrali tie večerné ezoterické tance s Andrejom okolo postele, alebo sa skrátka vesmír kriví vtedy, keď to naozaj potrebuješ. Lebo, ako už Paľo Coelho napísal v Alchymistovi: 


"Keď po niečom veľmi túžiš, celý vesmír sa spojí, aby si to mohol uskutočniť."

Všetko bolo nachystané, pripravené a tak sa mohla uskutočniť jedná krásna letná nórska svadba !



Maybe Slavka is a witch or maybe those esoteric evening dances around the bed with Andrej helped us or maybe just the universe can get curved when you really need it.
How the words go in Alchemist by Paolo Coelho:

The entire universe will unite if you really dream about something a lot, so you can really fulfill it.


Everything was done and prepared and so one beautiful Norwegian summer wedding could happen!











Aj vďaka skvelým ľudom, ktorí Slavke a Matejovi pri naplnení ich sna pomáhali sa tento krásny deň podarilo zrealizovať. 


Thanks to all amazing people who helped Slavka and Matej it was possible to realize this beautiful day and make their dream come true.





Toto čarovné miesto Slavka objavila na záhrade svojich priateľov. Nikto by si to v pôvodnej verzii asi nedokázal predstaviť ako miesto na svadobný deň. Slavka to však videla aj bez podlahy, ozdôb, a trámov. Srdce jej zapišťalo, Espen s jeho skvelou manželkou prikývli a tak sa všetko mohlo spustiť. Mimochodom, parádna výzdoba nebola iba v réžií nevesty, ruku k dielu priložila aj Espenova manželka Lise, pani domu, majiteľka čarokrásnej záhrady so skleníkom a najme najlepšieho kvetinárstva v Stavangeri.


Slavka discovered this gorgeous place in the garden of her friends. Probably nobody would think of it as the place suit for wedding, but Slavka could imagine it even without the floor, ornaments and beams. Her heart was elevated with joy. Espen and his wonderful wife agreed and everything was ready to start. By the way, not only the bride was designer of wonderful decorations, but also Espen's wife Lise, the owner of the house and beautiful garden with the greenhouse and the best flower shop in Stavanger.








Šmakózne jedlo pripravili Slavkine kolegyne - the best catering crew ever. Živo sa mi vybavuje ako som počas prípravy behala medzi stolmi a fotila jedlo. Tajne som pritom od hladu snívala, že si z tých orestovaných kuracích nožičiek postavím malé hniezdo. Budem sa napchávať lososom, koláčmi a ostanem na tom stole už navždy. Miesto toho som však na partizána kradla aspoň kúsky bagety, kde to kompozične najmenej bolelo. 


The best catering crew ever, Slavka's colleagues in person, prepared delicious meals. I remember clearly running around the tables during the preparations and taking snaps shots of the dishes. Being so hungry and seeing all those roasted chicken legs, I secretly started to dream about making a little nest from them. Thinking how I will stuff myself with salmon, cakes and remain on that table forever. Instead, I was stealing little pieces of baguette like a partisan where it was less visible for the whole composition at least.





Finále. Hostia čakajú na pláži a netušia. Na tvárach je vidieť napätie - "Je to naozaj to správne miesto? Kde je nevesta?" Iba zopár zasvätených sa usmieva popod fúz. Keď už slabšie povahy zvažujú odchod, v diaľke sa objaví čln s tou správnou posádkou. 


Finals: Unaware guests are waiting on the beach and you can see excitement everywhere. “Is it really the right place? Where is the bride?” Only the few dedicated are laughing underneath the mustache. The faint-hearted ones are ready to leave when the boat with the right crew just arrives.





Mladomanželia si pod dohľadom námorného kapitána sľúbili večnú lásku a potom sa už iba veselilo, tancovalo, jedlo a plakalo od dojatia ...


Under the guidance of the captain new weds promised their eternal love to each other and then there was just rejoicing, dancing, eating and tears of joy. 






Tak teda veľa šťastia Slavka & Matej. Prajeme Vám, nech Vás navždy hrejú rovnaké myšlienky, nech Vás vždy sprevádza láska a chuť spoločne sa zobúdzať do nového rána.


So, lots of happiness Slavka & Matej and we wish you sharing the same warm thoughts! Let the love and joy of waking up together in the mornings accompany you forever.


invitation (photography, post-production, graphics), wedding photography, hair , make-up, present for parents (graphics)

Flower decorations

Wedding bouquet, hair accessories, flower accessories bride

Wedding dress bride